Druhá časť série troch publikácií o vzťahu médií a náboženstva. Na mnohých konkrétnych príkladoch rozoberá jazykové špecifiká a nedostatky náboženských textov v médiách. Rozsiahlo sa venuje náboženskej terminológií a neznalosti novinárov, ktorá spôsobuje jej nesprávne, až smiešne používanie. Podrobne si všíma problematiku písania veľkých písmen v náboženských výrazoch, pričom sleduje najnovšiu prax slovenských teológov i jazykovedcov. Ďalšie špecifiká pomenúva v oblasti vetnej modálnosti (rozkazy, otázky, želania, zvolania, poučovanie, zovšeobecňovanie, neomylnosť, slovesá musieť, mať, príslovka treba), slovesných osôb, interpunkcie a slovosledu. Osobitný priestor venuje špecifikám spravodajských prejavov v cirkevných médiách, ktoré často nerešpektujú základné zásady súčasnej žurnalistiky. Na záver autorka jednotlivé zistenia ilustruje na analýze konkrétnych novinárskych textov z cirkevných a sekulárnych médií spracúvajúcich tie isté témy.