List vojvodovi z Norfolku (John Henry Newman)

5,80 € each

Podnetom na napísanie Listu vojvodovi z Norfolku bola knižka publikovaná v roku 1874, v ktorej Gladstone kritizuje dogmu o pápežskej neomylnosti a vyzýva katolíkov, aby ju odmietli. A Newman odpovedá ‒ elegantne, inteligentne a presvedčivo ‒ podobne ako jeho Majster, ktorému takisto položili otázku o vzťahu cisára a Boha. 

K téme pristupuje so všetkou čestnosťou a úprimnosťou, politickou i teologickou erudovanosťou. I keď rieši závažné otázky svedomia, vzťahu medzi duchovnou a svetskou mocou, občana, ktorý má zachovávať svetské i cirkevné zákony, z listu cítiť pastiera, ktorému záleží na blahu zverených duší, lebo ako často hovorieval, „život je krátky, smrť istá a večnosť dlhá“.

Ukážka z knihy: 

Zdá sa, že existujú extrémne prípady, v ktorých sa svedomie môže dostať do rozporu so slovom pápeža a treba sa ho pridržiavať aj napriek tomuto slovu. Rád by som túto tézu, ktorú uznávajú všetci katolíci, obšírnejšie rozobral. Aby som to urobil dostatočne, rovnako ako som začal s proroctvami v Písme a prvotnou Cirkvou, tak aj teraz musím začať o Stvoriteľovi a jeho stvorení, keďže som už načrtol výsostné práva pápeža a najvyššiu autoritu svedomia.
Hovorím, že najvyššia bytosť (Boh) má povahu, ktorú všeobecne nazývame etickou. Pripisujú sa mu vlastnosti ako spravodlivosť, pravda, múdrosť, svätosť, zhovievavosť a milosrdenstvo. Sú to večné črty jeho prirodzenosti, samotný zákon jeho bytia, s ktorým sa stotožňuje; a potom keď sa stal Stvoriteľom, vštepil tento zákon, ktorým je on sám, do mysle všetkých svojich rozumných stvorení. Boží zákon je teda princíp etickej pravdy, norma dobra a zla, zvrchovaná, nezvratná, absolútna autorita v prítomnosti ľudí a anjelov. „Večný zákon,“ hovorí svätý Augustín, „je Božia múdrosť alebo vôľa Boha, ktorá prikazuje dodržiavať a zakazuje porušovať prirodzený poriadok vecí.“ „Prirodzený zákon,“ hovorí svätý Tomáš, „je záblesk božského svetla v nás, účasť na Božom zákone v rozumnom stvorení.“
Tento zákon, tak ako je chápaný v mysliach jednotlivcov, sa nazýva svedomie. Hoci sa môže narušiť pri prechode do rozumnej mysle človeka, nie je ovplyvnený až do takej miery, aby stratil svoju povahu božského zákona, ale ešte stále vykazuje výsostné právo nariaďovať poslušnosť. „Boží zákon,“ hovorí kardinál Gousset, „je najvyšší princíp konania: myšlienok, túžob, slov, skutkov. Všetko, čo robí človeka človekom, je podriadené vláde Božieho zákona. Tento zákon riadi naše správanie za pomoci nášho svedomia. Z toho vyplýva, že je nezákonné ísť proti vlastnému svedomiu. Štvrtý lateránsky koncil hovorí: „Quidquid fit contra conscientiam, ædificat ad gehennam.“ („Čokoľvek robím v protiklade so svedomím, vedie k zatrateniu.“)

Additional information

Cookies make it easier for us to provide you with our services. With the usage of our services you permit us to use cookies.
More information Ok